Problematiku nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania upravuje zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetný právny predpis bol novelizovaný zákonom č. 351/2015 Z. z., ktorý zaviedol v zodpovednosti za nelegálne zamestnávanie podstatné zmeny.
V prvom rade je potrebné zodpovedať otázku, čo to nelegálne zamestnávanie je. Nelegálnym zamestnávaním je absencia písomnej pracovnej zmluvy medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ďalším prípadom je neprihlásenie zamestnanca zamestnávateľom do Sociálnej poisťovne, a to najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Tieto dva prípady sú najčastejšími formami nelegálneho zamestnávania. Ďalšími špecifickými situáciami sú nelegálne zamestnávanie cudzincov, nelegálne zamestnávanie pri práci na živnosť a nelegálne zamestnávanie pri neplatených stážach študentov.
Od 18. 06. 2016 je v platnosti nové ustanovenie predmetného zákona, podľa ktorej budú niesť zodpovednosť za nelegálne zamestnávanie nielen poskytovatelia služieb, ale aj ich objednávatelia bez ohľadu na to, či o tom mali informáciu alebo nie.
Prvotnou ideou zákonodarcu bola aplikácia tohto ustanovenia na cezhraničné poskytovanie služieb, avšak v čl. 7b ods. 5 písm. b) sa jeho pôsobnosť rozšírila aj na vnútroštátnu dodávku práce, čím nadobudlo dopad na všetky podnikateľské subjekty.
Namieste je otázka, ako sa objednávateľ môže dozvedieť o skutočnostiach nasvedčujúcich, že dodávateľ zamestnáva nelegálne. Túto problematiku rieši zákon v ust. § 7b ods. 6, podľa ktorého poskytovateľ služby je povinný na požiadanie objednávateľa bezodkladne a v nevyhnutnom rozsahu predložiť doklady a osobné údaje osôb, prostredníctvom ktorých im dodáva prácu alebo poskytuje službu, na účely kontroly, či poskytovateľ služby neporušuje zákon o nelegálnom zamestnávaní.
Kontrolný orgán v tomto prípade je osobe, ktorá porušila zákaz prijať prácu alebo službu, oprávnený udeliť pokutu od 2.000 eur do 200.000 eur, a ak ide o dve a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000 eur.
Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní teda prezumuje, že objednávateľ, resp. odberateľ o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania vedel, alebo mal vedieť. Z uvedeného vyplýva, že odberateľ má absolútnu objektívnu zodpovednosť.
Je nepopierateľné, že zákonodarca mal v úmysle predísť nelegálnemu zamestnávaniu a nelgálnej práci prostredníctvom tzv. vnútornej kontroly pri dodávke služby, resp. práce. Je však otázne, či to bude v praktickej rovine realizovateľné a či to neprinesie viac zmätku do obchodno-právnych vzťahov.
Autor: Mgr. Bohdana Kušvarová